11.000 rokov pred nami. Znovu sa vraciame k Veľkému tresku. V jadre nášho života je zápas o energiu, ktorá bola vytvorená na počiatku vekov. Tak ako nám kyslík poskytol ostrie nástroja, ako nám oheň umožnil získať s potravy viac kalórií, tak aj prechod k poľnohospodárstvu je svojim spôsobom energetická revolúcia. Človek v úlohe lovca a zberača potrebuje územie o rozlohe takmer 26 kilometrov štvorcových, aby sa uživil a získal dostatok energie vo forme rastlín a mäsa. Človek ako poľnohospodár využíva energiu Slnka tak účinne, že mu na uspokojenie jeho životných potrieb stačí štvrtina štvorcového kilometra. V čase otepľovania, po skončení doby ľadovej, sa poľnohospodárstvo ujíma na mnohých miestach po celom svete. Žiadne zo starovekých miest nemá takú koncentráciu rastlín a živočíchov, ktoré je možné domestikovať, ako úrodný polkruh Stredného východu. Je tu neuveriteľne pestré sústredenie druhov, ktoré sú predurčené k domestikácii. V rastlinnej ríši sa jedná o dva druhy pšenice, raž, jačmeň, šošovicu, figy. Zo živočíšnych druhov sú to hlavne prasatá, ovce a kozy. To všetko v malej časti sveta.
Na rozdiel od úrodného Stredného východu je na ostatnej časti sveta, na miestach ako subsaharská Afrika a v oboch Amerikách len minimum divokých druhov, ktoré je možné ľahko domestikovať. To je zásadný rozdiel. Ľudia, ktorí majú to šťastie, že sa v ich domovine vyskytuje tá správna zmes rastlín a živočíchov sa stanú mocnejšími. Budú mať tak veľký náskok na ceste do moderného sveta.
Zvieraťom, ktoré dáva každému, kto ho dokáže skrotiť, takmer neprekonateľnú výhodu, je kôň. Málo kto vie, že kone pochádzajú pôvodne z Ameriky. Lenže tam, spolu s ďalšími druhmi veľkých cicavcov, okolo roku 10.000 pred našim letopočtom vyhynuli. V Severnej Amerike sa kone vyvíjali po dobu 40 miliónov rokov. A potom zrazu vyhynuli. Tieto silné a užitočné zvieratá zmizli skôr, než ich pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky stihli využiť. Našťastie než došlo k ich vyhynutiu na území Ameriky, dokázalo veľké množstvo koní uniknúť cez pevninský most Beringovej úžiny v dobe ľadovej a rozšírili sa rozľahlých stepiach strednej Eurázie. Len tesne unikli vyhynutiu, aby mohli výraznou mierou ovplyvniť dejiny ľudstva. Okolo roku 4.000 pred našim letopočtom sa ich Nomádske kmene Strednej Ázie naučili po prvý krát skrotiť. Domestikované kone sa začali šíriť po celej Eurázii a urýchlili vývoj všetkého, prácou počínajúc a vojnou končiac. Snáď žiadne iné zviera neovplyvnilo dejiny ľudstva viac, ako práve kôň.