4 miliónov rokov pred nami. Pozdĺž východného pobrežia Afriky sa medzi doskami, ktoré tvoria zemskú kôru, otvára veľká puklina. Je dlhá takmer 6.000 kilometrov. Z jej okraja vyrastá pohorie. Dnešná Etiópska vysočina. Na okraji pohoria, v hustom lesnom poraste, si len tak niečo posedáva na strome. Vyzerá to ako ľudoop, nie ako človek. Mohol by zostať na strome navždy, ale jeho svet sa mení. Zvyšujúce sa pohorie pôsobí ako stena. Zadržuje vlahu z Indického oceánu a neprepúšťa ju ďalej do vnútrozemia. Je čím ďalej väčšie teplo a sucho.
Zo sviežeho dažďového pralesa sa stáva vyprahnutá savana. Nová, teplejšia klíma mení prostredie týchto tvorov. Núti ich vyhľadávať potravu v širšom okolí, prestať sa opierať kĺbmi prstov o zem ako ľudoopy, postaviť sa vzpriamene a chodiť po dvoch. Je to najvýznamnejší míľnik vo vývoji ľudstva. Toto pohorie pozdĺž východného pobrežia Afriky je možno dôvodom, prečo stojíme a kráčame po dvoch končatinách. Zdá sa to neuveriteľné. Náhodný pohyb dvoch dosiek možno naštartoval reťazec udalostí, ktoré viedli k prvým ľuďom.