20 miliónov rokov pred nami. Blížime sa k poznaniu ako všetko, čo sme doteraz videli, od baktérií v oceánoch, cez chodiace ryby a podzemné hlodavce, viedlo až k nám. A k pochopeniu, ako sa postupne krok za krokom utvárala naša planéta. Pred 47 miliónmi rokov je atmosféra skoro taká ako súčasná. Teplota dosahuje v priemere 24 stupňov Celzia a deň trvá len o trochu menej ako dnešných 24 hodín. Zem na ktorú sa pozeráme v tomto čase, je takmer rovnaká ako planéta, ktorú obývame dnes.
Takmer. Tektonické dosky sa s kontinentmi na svojich chrbtoch opäť presúvajú. India sa blíži k Ázii. Indická a ázijská doska sa zakliesnili v gigantickom súboji. Ani jedna nevíťazí. Obidve sa začínajú prehýbať. Niekdajšie oceánske dno sa vydúva nahor, pozdĺž 2.500 kilometrov dlhej línie.
Povstáva obrovský horský masív. Aktuálna výška 1.500 metrov ... 4.500 metrov ... už cez 8.000 metrov. Zrodili sa Himaláje. A najvyššia hora zo všetkých. Dnešný Mount Everest. V takej výške dnes lietajú prúdové linkové lietadlá. Roztápajúci sa sneh z vrcholov napája veľké rieky. Gangu, Indus, Jang c Tiang a Žltú rieku. Himaláje sú ako obrovský vodojem. Raz budú rieky, ktoré v nich pramenia zásobovať vodou takmer polovicu svetovej populácie.
Naša planéta pred 20 miliónmi rokov. Pri pohľade z vesmíru vypadajú všetky svetadiely a oceány presne tak, ako ich poznáme. Až na to, že tam niečo chýba. My, ľudský druh. Aby sa vyvinuli ľudia, musí sa niekde tam dole niečo zmeniť.