190 miliónov rokov pred nami. Zemská kôra opäť slabne. Vylieva sa z nej láva, buráca zemetrasením, akoby ju rozťahovala nejaká neviditeľná sila. Všetko sa to odohráva na veľmi veľkej ploche, po celej línii budúcej Severnej Ameriky.
Tektonické dosky sú opäť v pohybe. Pred 190 miliónmi rokov sa obrovský superkontinent Pangea začal rozpadať. Oddelil sa ohromný kus pevniny a vzniklo nové more. Volá sa Tethys a zalieva územie budúceho Stredného východu. Prúdy unášajú živiny k pobrežným vodám pozdĺž pevniny, z ktorej raz bude Saudská Arábia, Irak a Irán.
Množstvo živín v oceáne láka milióny a milióny rýb. K takému množstvu života patrí aj smrť. Dno oceánu pokrývajú uhynuté ryby a planktón. Behom nasledujúcich 10 miliónov rokov budú odumreté organizmy postupne prekrývať a zahrievať vrstvy hornín. Z pravekých rýb a planktónu sa stane ropa. Každý liter paliva v autách, každý kus umelej hmoty na Zemi, dokonca aj mydlo s ktorým sa umývame, takmer všetko vzniklo pôvodne týmto spôsobom.
Nachádzame sa v dobe pred 180 miliónmi rokov. Severoamerická doska sa naďalej vzďaľuje od európskej a ázijskej dosky. Odohráva sa to pomaly, asi o 2,5 centimetra za rok. Vznikajú tak nové oceány a svetadiely. Monteral sa odsúva od Marakéša, New York od Západnej Afriky. Zemeguľa začína vyzerať tak, ako ju poznáme dnes. Medzera medzi oboma kontinentmi sa zapĺňa vodou a vzniká nový oceán. Atlantik. Vďaka tejto geologickej činnosti je zem nepokojná, zaujímavá a jedinečná.