250 miliónov rokov pred nami. Zo dna oceánu stúpajú na povrch bublinky. Lenže to nie je kyslík. Je to metán, ktorý uniká z rozsiahlych ložísk pod morským dnom. Metán je skleníkový plyn, asi 20 krát nebezpečnejší než oxid uhličitý. Do tejto chvíle bol zamrznutý, ale zo stúpajúcou teplotou mora sa začína plyn uvoľňovať . Keď prenikne do atmosféry, spôsobí ďalší nárast teploty. Až na 40 stupňov Celzia. To je o 11 stupňov viac ako pred Sibírskymi erupciami.
Živočíchy, ktoré až doteraz prežili, sú odsúdené k záhube. Od začiatku erupcií uplynulo 500 tisíc rokov. Po celú tú dobu, pol milióna rokov, dochádzalo k výlevu lávy. V tejto dobe pokrýva vrstva roztavenej horniny, silná 6 kilometrov, plochu o veľkosti Spojených štátov.
Vymrelo okolo 90% všetkých živých organizmov. Malá hŕstka sa zachránila tým, že sa zahrabala pod zem a výrazne obmedzila prijímanie potravy. Ale všetko ostatné zahynulo. Pred 250 miliónmi rokov sa tak všetko vrátilo na začiatok, na planétu bez života. Teda, skoro bez života.