251 miliónov rokov pred nami. Patrili k prvým obetiam najväčšieho hromadného vymierania, k akému kedy na Zemi došlo. Spôsobili to rozsiahle Sibírske erupcie. Zatiaľ čo na jednej strane živočíchy vymierajú, na druhej strane superkontinentu akoby sa nič nestalo. Sneží. Lenže je asi 20 stupňov Celzia. To nie je sneh, ale popol, ktorý pochádza z erupcií vzdialených až 16.000 kilometrov. Popol spaľuje, dusí a zabíja živočíchy po celom svete. Atmosféra je presýtená oxidom siričitým z erupcií. Vo vlhku sa plyn premieňa na kyselinu sírovú, ktorá spaľuje všetko, na čo vo forme dažďa dopadne. Na začiatku to vyzeralo len na miestnu katastrofu, ale teraz postihuje celý svet. Následkom sibírskych explózií sa na Zemi zvyšuje koncentrácia oxidu uhličitého.
Atmosféra sa ohrieva, voda vyparuje a rastlinstvo odumiera. Mysleli sme si, že sa tu konečne uchytil život. Teraz to vyzerá, že sme sa mýlili. Na súši nie je po živote ani pamiatky. Ale čo oceány? To nemôže byť pravda. Oceány sú ružové. A rastliny, trilobity a podmorskí predátori? Všetko je preč. Všetko okrem ružových baktérií. Nová teplejšia atmosféra ohriala oceány, ktoré tým prišli o kyslík. V takej vode, okrem baktérií, nič iné neprežije. Sibírske erupcie zmenili celú planétu. Nič, dokonca ani najhlbšie oceánske dno neostalo pred nimi ušetrené. Alebo nie?