:: 24 :: Hylonomus, vznik uhlia

:: 24 :: Hylonomus, vznik uhlia

315 miliónov rokov pred nami. Toto je primitívny tvor patriaci medzi plazy. Volá sa Hylonomus. Dlhý asi 20 centimetrov, vonkajším vzhľadom pripomínajúci jaštericu. Je to najstarší známy plaz, žijúci pred približne 315 miliónmi rokov. Živočíchy, ktoré sme doteraz spomínali kládli vajíčka do vody. Vajíčka tohto tvora však obsahujú vodu aj všetky živiny, ktoré k vývoju potrebujú. Mláďatá rastú každé v samostatnom jazierku. Vajce s pevnou škrupinou predstavuje zásadný evolučný prelom. Takto sa živočíchy môžu vzdialiť od vody a podmaniť si súš. A v čele tohto pokroku začali kráčať mláďatá Hylonoma. Je to úplne nový typ živočícha. Je to plaz, ktorý definitívne prelomil puto k oceánu.  

K životu neodlúčiteľne patrí smrť. Odumretého rastlinného materiálu je toľko, že sa hromadí a rozkladá sa v hustých premáčaných vrstvách. Behom stoviek miliónov rokov zakryjú tieto vrstvy horniny. Teplom zemského jadra a tlakom hornín nad nimi sa vrstvy rastlín premenia v uhoľné sloje. Každý kus uhlia, ktorý dnes spálime pri vykurovaní domov, alebo ako palivo v elektrárňach pochádza z rastlín, ktoré odumreli pred 300 miliónmi rokov. V tlejúcej hmote sa skrytý pred zrakmi prebúdza život. Čoskoro vyklíčia semená, rastliny vyrastú a pustina opäť ožije. Vyzerá to tak, že na planéte zvíťazil život.