735 miliónov rokov pred nami. Zemský povrch je zamrznutý, ale jadro planéty je stále žeravejšie ako povrch Slnka. Sopky boli aktívne od chvíle, kedy zemeguľa začala zamŕzať. Lenže doteraz ich žeravá sila nemali na hrubý ľad žiaden vplyv. Sopky chrlia von miliardy ton oxidu uhličitého. Horniny, ktoré by ho mohli absorbovať sú hlboko pod ľadom, preto úspešne nasycuje atmosféru a udržiava slnečné teplo pri planéte. Teplota stúpa a až teraz, po 15 miliónoch rokov sa začína ľad topiť. Ustupujúci ľadový príkrov postupne odhaľuje pevninu a s ňou ďalšie a ďalšie sopky. Tie vznikajú v prasklinách vzdúvajúcej sa zemskej kôry oslobodenej od tiaže ľadovej pokrývky. Narastajúca teplota urýchľuje proces topenia ľadu. Topiaci sa ľad má za následok aj nárast kyslíku.
Kyslík vznikol z ľadu radou chemických reakcií. Keď bola planéta zamrznutá, ultrafialové slnečné žiarenie pôsobilo na molekuly vody v ľade. Vznikla tak chemická zlúčenina s veľkým obsahom kyslíku. Bol to peroxid vodíka. Teraz, keď sa ľad topí, peroxid vodíka sa štiepi a pritom sa uvoľňuje obrovské množstvo kyslíku. Zem sa prebúdza a vyzerá úplne inak.