3,8 miliardy rokov pred nami. 700 miliónov rokov po vzniku Zeme pokrývala jej povrch životodarná voda. No nielen ona. Existovali tiež malé ostrovčeky. Vznikli tým, že sa rozžeravená hornina predrala zemskou kôrou a vystúpila oceánom až na povrch. Láva časom vychladla a vytvorila sopečný ostrov. Takto vzniknuté ostrovy sa v budúcnosti spoja a vytvoria prvé kontinenty. Mladá Zem má tak vodu aj súš. Začína pripomínať planétu, ktorú nazývame svojim domovom. Atmosféra je však nedýchateľná a teplota spaľujúca. Život na takomto mieste nemohol existovať.
A zase padajú meteority. Bombardujú našu Zem od doby, kedy vznikla. Ale v tejto dobe, pred 3,8 miliardami rokov, niečo narušilo ich obežnú dráhu a ich útok prešiel do novej prudkej fázy. Už dodali na Zem vodu, ale nesú so sebou ešte niečo iné. Keď sa meteority pádom do vody rozpúšťajú, uvoľňujú minerály a prinášajú uhlík spolu so základnými zložkami bielkovín, aminokyselinami.
Z ďalekého vesmíru, až na oceánske dno. Morská voda prenikla prasklinami v kôre hlbšie do vnútra Zeme, ohrievala sa a cestou naspäť zachytávala minerálne látky a plyny. Vznikla akási hustá chemická zmes. Nie je možné presne zistiť ako, alebo kedy, ale tieto chemické látky sa nejakým spôsobom zlúčili a zrodil sa život. Šesť jednoduchých prvkov, vrátane vodíku z Veľkého tresku, kyslíku, uhlíku a dusíku sa spojilo a vytvorilo kľúčové substancie , ktoré splodia všetok život, vrátane človeka.
Voda tak bola plná mikroskopických organizmov, jednobunkových baktérií, ktoré predstavovali najrannejšie formy života na Zemi. Bol to významný medzník v utváraní planéty. Mikroskopický život bol v plnom prúde.
Lenže potom sa stovky miliónov rokov nič nemenilo. Neprebiehal žiadny vývoj, žiadny evolučný pokrok. Jedinými živými tvormi boli jednobunkové baktérie.