4,55 miliardy rokov pred nami. Slnečná sústava bola na svojom začiatku len oblakom prachu a plynov plávajúcich v priestore. Formovať sa začala približne 9 miliárd po Veľkom tresku. Slnko je tak obrovské, že pohltilo z okolia až 99,9% plynov a prachu. Ale aj tak ostáva dosť materiálu a gravitácie, potrebnej na stavbu planét, asteroidov a komét. Tretia planéta od Slnka bude naša Zem.
Pri výbuchu supernovy vzniká nepredstaviteľné množstvo častíc a tiež nové, ťažšie prvky, ako napríklad zlato, olovo a platina. Tieto častice sú však zatiaľ natoľko malé, aby boli ovplyvnené gravitáciou. Priťahované a zhlukované sú elektrostatickou silou. Keď vzrastie ich objem a hustota, začína sa ku slovu hlásiť gravitácia. Tá ich začne stláčať do objektov podobných asteroidom.
Väčšina z týchto vesmírnych telies získa časom jednu spoločnú vlastnosť a to takú, že začnú obiehať okolo materskej hviezdy. Pohybujú sa rovnakým smerom a majú aj podobnú rýchlosť, preto do seba nenarážajú, ale sa k sebe prilepujú a zväčšujú svoju veľkosť. Keď je objekt dostatočne veľký, začne sa na neho vplyvom stále silnejšej gravitácie nabaľovať ďalšia hmota a tá sa začne pod vlastnou tiažou pekne tvarovať. Z objektu nepravidelného tvaru sa stane guľatá planéta.
Týmto spôsobom vznikli prvé štyri planéty našej sústavy. Z ťažších prvkov sa vytvorili kamenné planéty, Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Ľahšie prvky odfúkol hviezdny vietor ďalej. Vznikli tak planéty tvorené prevažne plynom, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.